Terč

Na záhrade pri vínku, pod kepienkom bez šminku – staré spomienky sa vynárajú a uzrú svetlo Božie...

Iba zbabelý chlap dokáže tvrdiť, že nesníva o tom, aby dostal každú peknú ženu do postele...

Z U. S. Steelu odíde zhruba 400 zamestnancov...

Ten, kto to tvrdí – nemá srdce. Je to odnož do ktorej škoda aj kopnúť...

To, či ozaj?

Milý čitateľ, neber to doslova. Žalúdok mám totiž zatiaľ v poriadku. No chce sa mi na celé hrdlo zarevať, aby ma počuli všetci Slováci, že už tých klamstiev (Slovenských politikov) mám plné zuby...

Tak rád by som sa pochválil, že čo všetko som svojou poctivou prácou nadobudol, no niet čím sa chváliť. Nech by mi závistlivá Slovač mala, čo závidieť. Bohužiaľ tí, ktorí nám majú byť príkladom a jasne im to vyplýva aj zo zákona, tak tí sa nám naivným Slovákom rehocú do tvári a doslova si z nás robia prču... Zo zverejnených priznaní politikov sa ani tento rok nedá skoro nič vyčítať.

Týmito slovami sa začína text petície Několik vět, ktorú 29. júna 1989, presne pred dvadsiatimi rokmi, čítali vo vysielaní Rádia Slobodná Európa...

Redaktor pán Peter Schutz sa vážne zamýšľa k akej konsolidácii nakoniec „chudák“ Béla Bugár aj so svojim priateľom pánom Martinom Bútorom dospejú pri zakladaní ich novej strany. A aké gesto vyvodí Csákyho SMK...

" Teším sa na to akú odpoveď dostanem od pani ministerky", lebo v sobotu som jej odoslal otvorený list...

Dvadsať rokov od pádu komunizmu - a v médiách sa objavil článok s týmto titulkom: Fotografia, ktorá elektrizovala aj nás (Je to symbolické prestrihávanie ostnatého drátu v 90 roku na Maďarsko – Rakúskej hranici).

Pýtam sa? A hneď si v duchu odpovedám...

Spomienky, návraty a budúcnosť...

Premiér Robert Fico si myslí, že Slovensko musí mať dobré vzťahy s Čínou a dodržiavanie ľudských práv nemusí riešiť...

Prepínal som medzi správami Jojky a Markízi, takže celú správu som nezachytil, ale žeby sa na Slovensku „už pohli ľady“? (Nebude to nejaká novinárska kačica?)

V 90 rokoch keď Rezešovská sekta rozšafne rozhadzovala miliardy na ktoré takmer 40 rokov drelo vyše 24 000 Slovákov vo VSŽ a mnoho ďalších v iných fabrikách, tak som kompetentným ľuďom na každom kroku dával jasne najavo, že takéto hospodárenie nikam nevedie, (pochopiteľne pre nich to bolo výhodne)...

Doslova žasnem ako média a hlavne bulvár sa dokážu postarať o zvýšenie preferencii našim politikom...

A už je to tu. Slovensko sa hrdí titulom, že je „pupkom Európy“, no a ako by to bolo, - aby krajina v ktorej prevláda nespravodlivosť nad spravodlivosťou, a v ktorej mafia a korupcia majú zelenú, - aby v takej krajine nebol najvyšší veliteľ...

Ešte aj v dnešných dňoch si ľudia, ktorí stavali trať mládeže a nostalgický si pripomínajú tieto chvíle. Nedá mi, aby som sa na túto nie tak veľmi vzdialenú minulosť pozrel tak trochu z iného uhla...

Keď tak prechádzam mestom a pri pohľade na kontajneri vidím ako si niektorí ľudia nevážia chlieb alebo ovocie, hneď si pripomeniem moje detstvo. Občas zájdem do ZDŠ za manželkou a vidím ako si niektoré rozmaznané decka nevážia desiatu, ktorú im rodičia pribalia na vyučovanie – dvakrát, maximálne trikrát odhryznutý krajec chleba so šunkou a kadejakými dobrotami, ktoré starostlivá mamička tam naložila, alebo jablko, sotva do jednej tretiny schrúmané... A to už nechcem komentovať „ako mi dvíha žalúdok“, keď zájdem do školskej jedálne a vidím podobné „obrázky“ - a toto všetko sa potom povaľuje v odpadových košoch...