Chvíľa – spomienková, prešla, aj prebolela – hoc nie úplne, lebo teraz?
Za zenitom – blankytný, ružovou obtiahnutý svet – toť gombička.
Jak žek děd, jak by smet.
Ten dotyk – elektrizujúci - ničím nenahraditeľný – ruka v rukáve, priam po lakte.
Hrdličky – ešte nie vo vlastnom – no hniezdočko s túžbou vlastnou – a v ňom potomok. Jeden? Možno tri. No z lásky a priam božskej.
Prvý plač – ružového batôžku – radosť, no veľká, pretrváva, keď po čase – vo štvorici – o to krajšie – no zodpovednosť o to väčšia.
Svári drobcov – vytláčanie z hniezda – to ustrážiť treba.
Siedmi – ozaj zakliaty a vekmi odskúšaný? Veru bol – mierna kríza – nepustí.
Hniezdo lásky s Richterovím (seizmografom), stupňovito rozkolísaný.
Po vzájomnej tolerancii, - toť znova v normálu – radosť, pokoj na duši.
Po striebornú – skoro (bez)starosť – no potom zas a znova prichádza tá zakliata
- ako nazvať? Gotvaldovskoleninová? Či nebodaj Baťová? Nie po ňom len 9,90,- sk, a už euro.
Pretrasy – vraj niečo nežné – vo svete období niet. Zlatá ani nenastala a ústa v grimas prevrátene – potvrdené, spočítane, spečatené – chudoba to väčšia – podvodníci, zelená im svieti – bo národ zaspal na vavrínoch a umieračik znie Ti.
Ale tú nežnú – psychologickú davmi omámenú – toť ani pokolenia nasledujúce
(ne)dokážu stráviť.
Je to vo hviezdach – skazal ruskoj malčik - job tvaju mať. Budeš počúvať!!!
Komentáre