Pozemky jesť nepýtajú
V 90 rokoch keď Rezešovská sekta rozšafne rozhadzovala miliardy na ktoré takmer 40 rokov drelo vyše 24 000 Slovákov vo VSŽ a mnoho ďalších v iných fabrikách, tak som kompetentným ľuďom na každom kroku dával jasne najavo, že takéto hospodárenie nikam nevedie, (pochopiteľne pre nich to bolo výhodne)...
Azda iba hra ,,na niečo“
Ešte aj v dnešných dňoch si ľudia, ktorí stavali trať mládeže a nostalgický si pripomínajú tieto chvíle. Nedá mi, aby som sa na túto nie tak veľmi vzdialenú minulosť pozrel tak trochu z iného uhla...
Štyria noční ,,ježkovia“
Keď tak prechádzam mestom a pri pohľade na kontajneri vidím ako si niektorí ľudia nevážia chlieb alebo ovocie, hneď si pripomeniem moje detstvo.
Občas zájdem do ZDŠ za manželkou a vidím ako si niektoré rozmaznané decka nevážia desiatu, ktorú im rodičia pribalia na vyučovanie – dvakrát, maximálne trikrát odhryznutý krajec chleba so šunkou a kadejakými dobrotami, ktoré starostlivá mamička tam naložila, alebo jablko, sotva do jednej tretiny schrúmané... A to už nechcem komentovať „ako mi dvíha žalúdok“, keď zájdem do školskej jedálne a vidím podobné „obrázky“ - a toto všetko sa potom povaľuje v odpadových košoch...