Terč

             Roky tíško nechávaš sa podmývať,

             sútokom, hriechom jednotlivca, ako breh,

             jeho falošným nánosom, slizkého pudu.

             Tým pudom útočí vôkol, hlava, nehlavá.

             Ten ničomník, svojich desatoro má,

             iba tie on uznáva.

             A ten, ktorý pravých desatoro použiť

             na svoju obranu má, ten zbabelo v kúte

             nadáva.

           Chamraď nedvíhaj prst, bo ti horšie bude.

           Štýlom hnevu, nadávajúc,

           vytýkajúc neznalosť, medli ruky, vďaka ti.

           Vďaka ti ty úbohý a sprostý národ.

           Lebo tá krv kypí na nepravom mieste.

           Keď však začne, bude to už neskoro!

             Ladislav Serenča KE