Terč

   Ale, viem aj to, že veľmi sklamem mnohých tých, ktorí toto budú čítať a veriť, že dospejú k nejakému vrcholne dramatickému deju.

  Totiž, bol to iba sen. Neviem možno tento sen mal súvislosť so včerajšou správou, že v BA neznámy páchateľ zastrelil 42 ročnú lekárku.

  Keď si tak premietnem život 20 rokov dozadu, ako sme si vravievali, že v kapitalistických krajinách vládne divoký západ, lebo tam takmer denne dochádza k podobným tragédiám, no vtedy by určite nikto z nás nečakal, že toto sa o pár rokov bude diať aj tu na Slovensku.

  Mne sa v noci skutočne prisnilo, že som môjho otca chladnokrvne zastrelil, bez akýchkoľvek výčitiek. Dokonca som zatvoril dvere na miestnosti v ktorej ležal a čakal som až do večera kým prišiel niekto z rodiny. Ale toto bolo zároveň aj všetko, lebo hneď nato som sa zobudil. No v duchu som si takto hovoril, že aké je to jednoduché. Aj, keď ja som zásadne proti  krviprelievaniu, tak som si to premietol do reálnej roviny, že koľko ľudí na Slovensku by skutočne zaslúžilo, aby takto niekto s nimi skoncoval.

  Myslím, že som naladil na rovnakú vlnovú frekvenciu ako väčšina obyvateľov na Slovensku, a že si myslia to isté ako ja. Dovolím si tvrdiť, že najviac by prevládali politici, lebo tí by skutočne potrebovali, keď už nič iné, tak aspoň päť a dvadsať palíc na dereši ako za čias Jánošíka.

Ladislav Serenča