Terč

Národ Slovenský dokedy chceš trpieť bezprávie a znečisťovanie životného prostredia? Vtiahol si sa do svojej ulity a čakáš, že sa stane zázrak?! Takýmto tvojim správaním, sa môžeme všetci zahrabať za živa. 13.10.09 Lenivosť metla ľudstva! Národ chceš mať čistejšiu prírodu a poriadok? Tak ma podpor!!! Pôvodne som chcel dať názov mojej knihe (Keď zatneš slovom) takýto názov: Lenivosť metla ľudstva Ale pani, ktorá upravovala môj rukopis, tá mi navrhla, aby sme dali nejaký iný názov, a ver, národ môj, že vymyslieť názov, tak aspoň v mojom prípade to bolo horšie ako napísať nejakú báseň. No nedalo mi to pokoja a preto som v knihe napísal pod podobným názvom môj názor na lenivosť, ktorý ti tu predkladám na posúdenie a ešte sa potom vyjadrím k ďalším pálčivým otázkam. Ach, tá naša lenivosť! Asi sa ma v tomto okamihu prekvapene opýtate, čo toto tu hľadá. No keď sa i vy objektívne zamyslíte nad všeličím, čo bolo v minulom režime nanič a čo je i medzi riadkami môjho rozprávania i zo súčasnosti – inak povedané, o čom sme verili, že to ,,perestrojka“ i rok 1989 odstránia –, už sa vám táto úvaha nebude vidieť ,,taká nepatričná“. Uvažujme a porovnávajme spolu. Povedal by som, že existujú tri (azda základné) formy, podoby našej ľudskej lenivosti. Prvá forma: Ľudia, ktorým sa v živote naozaj a nič nechce robiť. Každá práca im smrdí, ich jedinou snahou je prežiť zo dňa na deň. Reakcia okolia, na ktorom v istom zmysle slova parazitujú, ich netrápi. Druhá forma: Ľudia, ktorým práca tiež dvakrát nevonia, ale aby sa na to hneď neprišlo, aspoň pri nej zavadzajú tým, ktorí ju skutočne vykonávajú, a zároveň navonok ,,vyžarujú“ úžasnú dôležitosť v zmysle ,,bez nás neurobíte nič“. Nad slnko jasné, že takíto ,,akobyrobilisti“ okrem iného zbytočne odčerpávajú z balíka korún tým, ktorí si ich naozaj zaslúžia. Tretia forma: Ľudia, ktorí sa k lenivosti dopracujú svojou (prepáčte) nenažranosťou. Nechcem sa tým osobne nikoho dotknúť, ale je to holá skutočnosť. Doslova. Lebo sú od prežierania už takí tuční, že zanedbávajú svoje okolie rovnako ako svoje zdravie. Výsledkom je neraz ich predčasný odchod nielen zo zamestnania, ale i zo života. Existuje však ešte jedna forma lenivosti – štvrtá, hoci navonok odlišná od predošlých troch. O to ťažšie je hneď ju odhaliť. Ľudia zapadajúci do tejto kategórie ustavične premýšľajú, ako (si) uľahčiť niektoré činnosti. Ich snaha má iba jediný háčik: zdokonaľovaním jestvujúceho sa dostávajú na druhú stranu váh – ich nápady majú podobu čo ,,len“ škodlivín z chemických a oceliarskych fabrík, ale aj exhalátov z miliónov a miliónov áut a pribúdajúcich lietadiel, podobu nespočetného množstva pokusných jadrových výbuchov, ku ktorým sa svojimi dôsledkami v istej miere môžu pridávať napríklad aj rakety pre kozmický výskum. A tak máme skleníkový efekt, máme globálne otepľovanie, máme leto už na jar a zimy teplé ako podjeseň, máme ozónové diery, máme ubúdanie ľadovcov, máme hynúce lesy a znehodnotenú vodu, máme... A na druhej strane je čoraz viac toho, čo strácame či už priamo nemáme: zdravé ovzdušie, čistá voda, normálne zimy a letá... Netreba ani ,,tretiu svetovú“ Dosť je toho, čo nám na jednej strane navonok a do určitej miery uľahčí a spríjemní život, aby ho na druhej strane – hoci ,,len“ vo forme všelijakých prírodných katastrof – skôr či neskôr skomplikovalo a sťažovalo. Ani ,,tretia svetová“ nemusí prísť! Netreba chodiť ďaleko, stačí vidieť neraz za vlastné humná, inokedy ,,za humná“ ktorejkoľvek obce, ktoréhokoľvek mesta čo len na Slovensku. A máme reálny obraz niekedy o sebe, niekedy o iných, v každom prípade o nás ľuďoch, o našej kultúrnej úrovni prejavujúcej sa aj vo vzťahu k prírode a krajine, k celému nášmu životnému prostrediu. Na dne potôčika pretekajúceho horou či na jeho brehoch nás ,,zaujme“ domový odpad a kovový šrot, a ak je niekomu i to málo, stačí sa poobzerať po blízkych i vzdialených húštinách. Zbadáme odhodené fľaše z plastu alebo zo skla, obaly z potravín či cigariet, plechovky a iné ,,civilizačné body“. (Naznačený zoznam určite dokážete obohatiť o ďalšie vami videné: autobatérie, staré pneumatiky a podobný nečin.) V neprospech prírody sa napríklad rapídne zmenšuje plocha zalesnených území. Ľudia si zvykli mať čoraz krajší a modernejší nábytok, na ktorý treba drevo. Akoby nestačili množiace sa prírodné katastrofy, pripletie sa (v tejto knihe už spomínaný) ,,pyroman“ vyžívajúci sa v tom, že zapáli les a na jar pravidelne vypaľuje trávu plnú (v tej chvíli hynúcich) rastliniek a drobných živočíchov, neraz vzácnych. Toto všetko je veľmi smutné a veľmi zlé. Pre celú našu Zem, čiže i pre jej fliačik z názvom Slovensko. No ešte horšie je, že väčšina z nás má iba plné ústa kritiky (čo aj oprávnenej). Napríklad o nehoráznej likvidácii stromov na výrobu papiera. Ale plytvanie papierom v každej oblasti (hlavne v byrokratickej aparatúre azda každej krajiny) v tichosti tolerujeme. Bývalý režim zdôrazňoval: Keď nastane éra počítačov, značne sa odbúra papierovanie. Bohužiaľ, u nás i dnes platí opak, ba niekedy toho papiera potrebujeme vari ešte viac. A popravde, nielen vinou úradov. Len si zrátajme, koľko reklamných letákov máme denne v poštovej schránke (ak si na ňu nedáme zákaz takejto ,,pošty“). Ani to nie je zadarmo, ako si niekto myslí: Náklady na výrobu letákov obchodných reťazcov, firiem i iných ,,núkateľov“ zaplatíme nepriamo zasa len my zákazníci – v cene tovaru a služieb, ktorými nás ohurujú, presnejšie ktorými s nami neraz vyslovene a vedome manipulujú aj v podobe všelijakých lákavých ,,akcií“. Takmer na každom kroku počúvame dobrú radu: Trieďte domový a iný odpad. Dokonca máme na to pribúdajúce a na všeličo určené kontajnery. A predsa sú okolo nás ľudia (našťastie, ubúda ich) natoľko pohodlní (alebo, prepáčte, hlúpi?), ktorým je aj takáto úloha ,,kolom lomiť“, preto všetko odhadzujú do kontajnera, ktorý im je najbližšie. Ba najtupší z nich sa vysmievajú z nás ostatných, ktorí chápeme význam i obsah pojmu ,,triedenie odpadu“ (ale to je už o inom, lebo je to obraz inteligencie vysmievajúcich sa, nie vysmievaných). Toľko z mojej knihy. Teraz milý národ by som ťa rád oboznámil aj s mojimi ďalšími názormi. Peniaze hýbu svetom, a hlavne naším súdnictvom. Preto sa veľké prípady prehadzujú ako horúce zemiaky a ja veľmi silno pochybujem, že sa niečo zmení, peniaze robia spravodlivosť a nie sudcovia. Ja som to už aj k nejakému článku napísal, že tu na Slovensku je to jeden veľký Augiášov chliev. No snažil som sa a snažím tento národ prebudiť z letargie do ktorej ho ponoril veľký Mufti a odvtedy to s týmto národom ide stále dolu vodou. V novinách sa takmer denne objavujú články o našich Rómoch a o ich utrpení. No v mnohých prípadoch si to zavinili svojou lenivosťou, ale o tom už média akosi nechcú písať. A tak sa vôbec nečudujem, že je to iba stále horšie a horšie. Neprihlásených Rómov pribúda takmer denne všade na Slovensku, ale našich politikov to netrápi, lebo oni sa o toto etnikum začínajú zaujímať iba pred voľbami, a to tým, že čo im majú znovu podarúvať, aby ich znovu volili a potom sa na nich s prepáčením – prepytujem vyserú. Spôsob ako politici riešia problém týchto Rómov mňa ako občana tejto krajiny núti, aby som takisto riešil aj ja svoj problém. Doslova aj ja musím odcestovať do Anglicka a vrátiť sa, aby mi štát dal podporu v hmotnej núdzi, lebo nepoberám ani predčasný dôchodok a ani spomenutú podporu. Paradoxom je tá skutočnosť, že ešte musím platiť za odvoz odpadkov a pritom všetkom nemám ani zľavu 60 % , tak ako ju majú tí v hmotnej núdzi. Najsmutnejšie na tom je, že mnohí ani tých 40 % neplatia za odvoz odpadkov a úrady s tým nič nerobia. Keby ten odpad dávali aspoň do kontajnerov ako slušní občania, ale oni vytvárajú mnoho nelegálnych skládok a tým devastujú naše životné prostredie. A to sa už nejdem ani zmieňovať ďalej o nelegálnom vyrubovaní stromov, aby mali čím kúriť. (Ničia prírodne rezervácie, Slovenský raj a pod.) Už pred vyše 10 rokmi som sa odvážil protestovať!!! Ako vtedajší zamestnanec VSŽ som sa už nedokázal prizerať na také obrovské tunelovanie a preto som verejne protestoval v Košiciach na Hlavnej ulici na pódiu pred Immaculatou 19.1.1999. Niečo cez štyri hodiny som chodil po okrúhlom pódiu s protestnými nápismi a vyzýval som hlavne kolegov z VSŽ, aby ma podporili v tejto akcii, lebo prídeme o fabriku aj o zamestnanie. Všetci ma síce podporovali, ale verejne sa každý bál. A nakoniec sa vyfarbili aj redaktori Ocele východu, ktorí ma vo svojom týždenníku iba zosmiešnili, že vraj som sa chcel iba zviditeľniť. Pochopiteľne, že zamestnanci mňa a moje názory veľmi dobre poznali, lenže média manipulujú svetom a tak to bolo aj v mojom prípade, hoci tam sa to aj dalo očakávať, keď redaktori Ocele východu sa mali za Rezešovcov veľmi dobre, takže načo by oni písali niečo proti ním. Protest, ktorý som rozbehol 1.10.2009 Ten som praktický rozbehol už 12.9.2009, keď som sa bicyklom vydal z Košíc do BA a na ňom som mal pripnuté oznamy napísane veľkým písmom, že zakladám novú stranu. Robil som to z recesie, aby som našim politikom a hlavne Dzurindovi dokázal, že slušný občan na Slovensku nemá šancu založiť stranu pokiaľ on sám nemá dostatok peňazí na takúto akciu, alebo pokiaľ nemá za sebou bohatých sponzorov. (Na vlastné oči sa celý národ mohol presvedčiť, že v období štyroch dní, ktoré som obetoval tejto akcii, tak média o mňa ani „nezavadili“. Čo sa tu, ale nedá vyvrátiť, tak je tá skutočnosť, že keď Dzurinda tým istým spôsobom rozbehol predvolebnú kampaň, ako ja, tak média sa išli doslova potrhať, aby mali zvečnený každý jeden jeho krok. Ladislav Serenča KE