Terč

         Aj inde sú školy pán premiér!!!

          V poslednej dobe pribúdajú

na Východnom Slovensku Rómske školy -ako huby po daždi!!!

1.  Pán premiér ja chápem, že sa blížia voľby a najľahšie  sa získavajú hlasy od tohto etnika, ale asi Vám nik nepovedal, že na mnohých školách majú veľké problémy a na odstránenie závad v týchto školách školstvo akosi záhadne financie nemá!!!  Napr. v jednej ZDŠ už tri roky počas dažďov kvôli zatekajúcej streche musia učitelia podkladať rôzne nádoby v triedach a kabinetoch.

 2. Ako prevezmete "osobnú zodpovednosť" za straty zo súdnych sporov so zdravotníckymi poisťovňami, z rozpočtu na budúci rok, z predaja emisii?

Čo Vy na to pán PREMIÉR?

– Otázky Vám položil občan z Košíc Ladislav Serenča   9.10.09

      ODKAZ  POSLANCOM  NR SR

  Sľub, ktorý ste dali Slovenským občanom, tak ani za 20 rokov ste ho nedokázali splniť.

   Čo nevidieť – je tu 17 november. Už dozrel čas, aby ste konečne dali posledné zbohom poslaneckým kreslám!!!

   „Opraty“ je potrebné dať do rúk mladej generácií! Tá sa už nemieni nečinne prizerať na tú vašu chamtivosť a nenažranosť.

   Ešte jeden rok takého hospodárenia, aké tu predvádzate a už ani vy nebudete mať čo rozkrádať. Takto totiž zadlžíte nie len našich vnukov, ale ešte aj našich pra - pravnukov.

   Ľudia nezaťažení totalitnou minulosťou, tí to na rozdiel od vás dokážu urobiť tak, aby na Slovensku bola spokojná väčšina Slovákov a nie iba zopár vašich prisluhovačov.

  Už včera bolo neskoro. Takže urobte to radšej dobrovoľne, lebo týmto vašim smerovaním tu bude za chvíľu druhé Kosovo. (Druhá Juhoslávia).

Toto som mal 16.9.2009 prichytené na bicykli takmer celý deň priamo pred vchodom do budovy parlamentu v Bratislave. (Počas obedňajšej prestávky mali poslanci tento odkaz na očiach ako na tácke). Serenča L.

         Pán premiér, vďaka Vášmu

                zákonu nepoberám

               predčasný dôchodok.

        Žiadam, (prosím) Vás aby ste

            mi zabezpečili prácu!

          Postarali ste sa totiž o to,

           že teraz nemám žiadny

           príjem, a ani podporu

             v nezamestnanosti!

         Podľa Vášho nového zákona

          môžem totiž požiadať úrad

              PSVaR o predčasný

                   dôchodok až

                     o 3 roky.

   Takto som to mál zväčšené, aby to premiér Fico videl, keď bude vychádzať z auta. (Vôbec nepochybujem o tom, že si môj bicykel s tými letákmi všimol, keď auto vchádzalo do dvora).

  Ochrankári mi nerobili žiadne problémy iba mi ukázali , že mám bicykel trochu posunúť od vchodových dverí, aby tam bol priestor pre novinárov.

   Keď premiér vystúpil z auta, tak hoci sa to nepatrí, ale urobil som sa hlúpym a spoza „uvítacej  čaty“ som nahlas  zakričal (aby mi neušiel do budovy) pán premiér prosím vás iba na minútku by som Vás chcel osloviť – papaláši aj ochrankári trochu znervózneli, lebo samozrejme, že som mal počkať až keď ho privítali. (No ja som sa im už počas toho uvítavania ospravedlnil a povedal som im, že ja mu chcem iba venovať moju knihu). Ochrankár, ktorý bol pri mne najbližšie ma poprosil aby som mu ju ukázal (ešte by som tam náhodou umiestnil nejakú výbušninu a potom? – Chápete opatrnosť nadovšetko).

  Keď skončila ceremónia, tak som podišiel k premiérovi a hovoril som mu: pán premiér tu Vám venujem svoju knihu a vnútri máte list v ktorom sa dočítate o tom prečo som za Vami prišiel?! Chcel som mu ešte zopár slov povedať, ale on sa mi ospravedlnil, že už aj tak mešká, takže ak chcem, tak aby som na neho počkal, keď skončia rokovanie.

  Ja sa nikdy nevzdávam. Preto som ho tam vyše hodiny čakal, aj napriek tomu, že som si bol na 99 % istý, že už ma k nemu nepustia, keď bude vychádzať z budovy.

  Už počas môjho čakania ma oslovil redaktor denníka SME aj sa mi predstavil, no to meno mi aj hneď „vyšumelo“, ale podstata bola v tom, že si ofotil môj bicykel s protestnými nótami a spýtal sa ma, či by som nepočkal na jeho štáb, keď vyjdú z budovy? Hlúpa otázka, lebo na to som čakal (no viem, že aj on to bral ako formalitu).

  Keď vyšli z budovy, tak som sa pohol bližšie k vychádzajúcemu manšaftu, ale jeden z ochrankárov ma už zdržal a začal mi vysvetľovať, že premiér má nabitý program, takže on už  na mňa nebude mať čas. Ja som sa predsa len posunul asi o meter bližšie k premiérovému autu a keď otváral na aute dvere, tak som na neho zavolal: pán premiér venujte mi ešte minútku, on mi odvetil, že aby som mu prepáčil, ale že skutočne má ešte toho veľa a nasadol. Keď sa auto pohlo a už bolo v mojej úrovni, tak som zakričal pán premiér iba jednu vetu – a hľadel som dnu na miesto kde sedel, hoci som ho cez tmavé skla nevidel, vedel som, že on ma vidí a hlavne môj veľavravný pohľad, ktorý mne dával nádej, že si ma predsa len vypočuje. Tak aj bolo, auto zastalo otvorili na ňom zadné dvere a hoci premiér sedel na druhej strane tak sa ku mne naklonil a aj ja som bol hlavou takmer vo vnútri auta a posťažoval som sa mu ako som dopadol ohľadne môjho dôchodku, ale, že ho nechcem zdržiavať, tak ostatné veci, ktoré ma kvária sú v tom liste, ktorý som mu vložil do knihy. Podali sme si ruky, on mi poprial veľa šťastia a ja jemu šťastnú cestu.

Potom ma obkolesili novinári aj niektorá televízia: poriadne z duše som im to podal ako na tácke - tie problémy, ktoré ma dohnali až k tomu protestu. No prekvapilo ma, že vo večerných správach o tom nebol žiadny šot. (Pomyslel som si, že možno to spoja s tými jeho ďalšími aktivitami: futbal v Kalše a Boh vie, čo si ešte naplánoval a potom cez víkend to odvysielajú).

   Počas môjho čakania sa pristavil pri mne starší pán (dôchodca) a čítal moje protesty. Ja som k nemu podišiel celkom blízko a potichu som mu hovoril to, ako mi ochrankári skontrolovali knihu.

  Starký sa na mňa usmial a dodal – vôbec by ich nebolo škoda, keby ich niekto vyhodil do vzduchu. (Mal na mysli všetkých vo vnútri budovy.)

  Ale to ešte nebolo všetko: po odchode premiéra vo dvore zostali poslanci rómskych strán a hneď sa pristavili pri mne. Jeden z nich začal čítať ten protest: Aj inde sú školy pán premiér!!!  

A keď prečítal túto prvú vetu: V poslednej dobe pribúdajú

na Východnom Slovensku Rómske školy -ako huby po daždi!!! – tak mi začal vyčítať, že toto je diskriminácia, lebo, že sa stavajú aj iné školy. Tak som sa urobil hlúpym a povedal som mu, veď ja som napísal iba to čo bolo v novinách, a keď novinári také niečo zverejnia, tak asi to nebude diskriminácia. Boli tam pri mne traja a videl som na nich, že im to „nevonia“ a ten, čo mi to vytýkal sa ma ďalej pýtal? Vy nemáte prácu? Hneď mi navrhoval firmu na Pereši, že tam ma určite príjmu (poznačil som si adresu) a on ešte dodal, že síce tam treba robiť na zmeny, načo som ja odpovedal, že pre mňa to nie je žiadny problém, lebo posledných 8 rokov som v USS robil na zmeny. Podali sme si ruky a ja som ihneď vyrazil na Hlavnú ulicu k Vedeckej knižnici.

  To, čo nasledovalo pri mojej demonštrácii s referendom, tak to stojí za to, aby som to opísal.

Som presvedčený o tom, že tí Rómski poslanci už obtelefonovali svojich priateľov, aby ma sledovali, lebo zhruba po polhodine, keď som už mal všetko nachystané, tak sa pri mne pristavili traja Rómsky mládenci vo veku asi 20-25 rokov, slušne oblečení a že aj oni idú podpísať petíciu, tak som ich samozrejme ešte aj pochválil a povedal som, že vidieť, že slušne žijú a že sa im tiež nepáči to, čo robia tamtí neprispôsobiví. (Neviem prečo, ale vždy mám taký pocit, že to bolo naplánované, že ich tam ku mne jednoducho poslali, aby si to všetko popozerali. (Totiž pochybujem, žeby to bola iba zhoda náhod, lebo tí traja sa so mnou rozlúčili a tesne pred 17:00 hodinou prišiel ku mne asi 30 ročný Róm so slušným vystupovaním aj slušne oblečený a najprv si mobilom ofotil moje „letáky“ a potom spustil, že, aby som dal okamžite dole tie kde je text, aby si odpadky na Luníku IX Rómovia pratali sami lebo to je podľa jeho názoru diskriminácia. Tak som mu odvetil, že ja v tom žiadnu diskrimináciu nevidím, lebo, že oni ako Rómovia, že si tú divokú skládku vytvorili sami a preto by ju aj sami mali odpratať. On mi na to odvetil, že jeho nezaujíma môj názor, a že ak to okamžite nedám dole, tak že on už ku mne pošle takých, ktorí mi to dajú dole (vyhrážanie ako remeň, no ale veľmi chytré, lebo okrem nás dvoch pri nás v tej chvíli nikto nebol). Ale nedalo mi to a keď odišiel, tak asi po 10 minútach popri mne prechádzalo policajné auto, zamával som im rukou, že im chcem niečo oznámiť. Zastali, spustili okienko, ale vodič mi ukázal na zadné sedadlo (sedeli tam dve Rómky), že nemal by som ich zdržiavať, že sa ponáhľajú s nimi na výsluch, tak som im iba narýchlo povedal to, ako sa mi ten Róm vyhrážal. Policajt mi na to odvetil, že veď nič sa nedeje, že pokiaľ by ma znovu niekto obťažoval, že mám mobil, tak aby som im zavolal a polícia sa dostaví. Pri jeho zaradzovaní rýchlosti rýchlostnou pákou som mu ešte stihol povedať, že je to síce pekné čo mi povedal, len je otázne či budem mať možnosť a čas na to, aby som im zatelefonoval?! (Tie tabuľky som napriek tomu nechal na bicykli aj naďalej a od tej 17 hodiny až do 18:30 kým som sa pobral na odchod – boli pri mne už takmer v kuse nejaký ľudia. Takže je celkom možné, že ma nejaká skupinka zniekadiaľ mohla pozorovať, ale sa neodvážili ku mne prísť, lebo som tam nebol sám).

P.S. Veľmi som sa rozpísal, takže nateraz končím a ostávam s pozdravom. Laco