Terč

  V čase kedy sa mestský magistrát mesta Košice zaoberal mojou petíciou proti plateniu z mestskej kasy za odvoz nelegálnych skládok odpadov z Luníka IX sa poslanec za rómsku iniciatívu pán Horváth ohradzoval faktickou poznámkou, že my biely sme zaujatí voči Rómom predsudkami ešte z dávnej minulosti.

  Nevedel som si to nechať iba pre seba a tak som v diskusii apeloval priamo na jeho poznámku, že o akých predsudkoch voči Rómom on hovorí? A zároveň som mu položil ďalšiu otázku, že nepričinili sa o tie zlé predsudky práve sami Rómovia svojim správaním? Hneď na to som mu argumentoval mojimi životnými skúsenosťami, že od detstva som vyrastal medzi Cigáňmi, lebo som mal zopár ich rovesníkov a spolu sme navštevovali ZDŠ v našej obci. Povedal som mu aj to, že nemali sme voči sebe nijaké predsudky, boli sme si ako bratia, navzájom sme si pomáhali, ba dokonca boli aj obdobia, že sme boli ochotní položiť aj svoje životy jeden za druhého.

  Kvôli časovému obmedzeniu, (ktoré som v danej chvíli mal na moje vyjadrenie pred poslancami) som pánovi Horváthovi nespomenul aj jeden môj zážitok z obdobia, keď som už ako vojak základnej služby slúžil vo vojenských kasárňach v Leviciach. Využívam dodatočne touto cestou tú možnosť, že tento zážitok takto verejne tu predostriem pre čitateľov a je veľká pravdepodobnosť, že si to aj poslanec pán Horváth prečíta, lebo Rómovia sú príliš citliví a hákliví na všetko, kde sa čo len iba náznakom zobrazí Luník IX.

  Levice: bolo to už síce pomerne dávno (36 rokov odvtedy uplynulo) bol som mladý a neskúsený. Bol som vojakom ZVS a v meste počas vychádzky sa mi ponúkala mladá a krásna Rómka, bola to 19 ročná „mačička“, doslova krv a mlieko, ako vystrihnutá z nejakého magazínu s modelkami (nechcem sa tým chváliť, ale vojenská uniforma mi veľmi išla a asi som bol dosť príťažlivý, keď sa na mňa tak nalepila). Mladé dievčatá, hlavne Rómskeho pôvodu veľmi leteli na vojakov. Lenže ja som vyrastal na dedine a vedel som, že keby sa iba doniesol nejaký šum o tom, že mám niečo s Cigánkou, tak by som bol odpísaný na celej čiare, darmo, že v obci o mne chodili iba tie najlepšie chýry, ale týmto skutkom by ma očiernili až pod čiernu zem. Priznám sa, že nebolo to ľahké odolať takému pokušeniu a aj tomu dievčaťu som to povedal, bola z toho sklamaná, ale keby sa to mohlo vrátiť späť (pochopiteľne, že už to nejde, uvažujem čisto teoretický), tak by som už neváhal ani minútu a vykašľal by som sa na sprosté reči. (Som totiž presvedčený, že práve také ženy vedia byť svojmu mužovi oddané svojou vernosťou, čistou láskou a vďakou, že si ich zobral chlap inej rasy.)

  Pochopiteľne, že k tej poslednej vete v zátvorkách môže mať niekto námietku, že sú aj výnimky, lenže tie bývajú aj pri manželstvách nezmiešaných rás.

Ladislav Serenča