Terč

   Keď bol Robert v spoločnosti dievčiny, (alebo mladých žien) svojim prevládajúcim komplexom menejcennosti bol zakaždým zaskočený a vykoľajený až do takej miery, že sa mu podlamovali kolená, čo len v blízkosti nežného pohlavia iba prechádzal. Jeho chôdza mu pripadala ako krok vpred a zároveň dva kroky späť. V blízkej vzdialenosti - hneď na pohľad krásnej mladej ženy - jeho rozumové pochody sa akoby dostávali do časových intervalov takzvaného pribrzdenia a dostával sa do fázy, že už bol iba krôčik k tomu, aby sa od hanby prepadol pod čiernu zem. („V tom lepšom prípade“ by pravdepodobne ostal stáť na ceste a vycivene by hľadel na spomenutý objekt ako teľa na maľované vráta).

   Svojim „nechceným sebaukájaním“ Robert postupne dozrieval k takému stavu, že stále viac a viac myslel na pohlavný styk, ale jeho komplex mál nad nim stále prevahu. Miestami to vyústilo až do takej miery, že to hraničilo s tým, že z toho zošalie.

   Aspoň trochu miernejšie sa k nemu osud naklonil, keď občas počas spánku sa mu prisnil sen, že sa skutočne miluje s nádhernou ženou. Samozrejme skutočný efekt bol iba ten, že sa zobudil s velikánskym mazľavým fľakom, ktorý mu zostal na pyžamových nohaviciach z vystreknutých spermií...

     Pokračovanie nabudúce