Terč

   Hoci zubára sa Robert bál, ako čert kríža, predsa sa len v svojich osemnástich rokoch rozhodol, že ten najväčší „nepriateľ komplex menejcennosti“, ktorý ho kváril toľké roky, tak musí byť odstránený.

   V zubárskom kresle si vytrpel poriadnu kalváriu, lebo ten jeho zdravý a vyčnievajúci zub mal poriadny koreň s ktorým sa natrápil nie len samotný zubár, ale aj zdravotná sestra, ktorá mu pri tomto zákroku asistovala. Chudera mala čo robiť, aby po celý ten čas udržala Robertovu hlavu tak, aby ňou nemykal. Navyše, (akoby toho bolo málo) museli mu vytiahnuť ešte aj ten druhý zdravý zub, lebo ten bol vyklonený smerom k hrtanu (ak by tam zostal, tak to by tiež s tým Robertovým chrupom nevyzeralo najružovejšie a o modernom nalepovaní vyrovnávacích „strojčekov“ v tom období ešte nebolo ani chýru), a tak obidva zdravé zuby ako nerozlučné dvojičky skončili v odpadovom koši. (Otázne je, že keby tie strojčeky aj existovali, či by v jeho prípade boli účinné, keď ten zub bol poriadne vykrivený). Aby to bolo, čo najmenej poznať, po ich vytiahnutí si na toto miesto dal Robert urobiť bielu korunku. Zubár síce tento „defekt“ šikovne zamaskoval umelým zubom,  ale Robertove dlhé roky prežité v psychických traumách, zostali aj naďalej v jeho mysli a komplex menejcennosti sa svojimi korienkami ešte stále priživoval na ich pozostatkoch...

   Teraz po mnohých rokoch, keď už je Robert šťastne ženatý iba nostalgicky načrtne, že keby aspoň v oblasti sexuálnych chúťok bývalé zriadenie prižmúrilo oči a popustilo uzdu menšej prostitúcii v mestách aspoň jedným verejným domom, (samozrejme pod prísnou zdravotnou kontrolou), určite by Robert aspoň raz v živote takýto verejný dom navštívil a nepochybne by sa jeho ego vrátilo tam kam patri.

   Nevie si zároveň odpustiť ironickú poznámku, že ženy, ktoré by náhodou v tom obdoby používali na svoje sebaukájanie jeho baterkového menovca – robertka (vibrátor), tak tie by  s radosťou presviedčal o tom, že on by im túto službu veľmi ochotne urobil svojím živým a horúcim robertkom a ešte by im za to aj zaplatil. Navyše si myslím, že pôžitok z pohlavného styku sa ani zďaleka nedá prirovnať k pôžitku s touto mechanickou pomôckou. (Tá náhoda, ktorú som uviedol v súvislosti použitia vibrátora je na mieste, lebo veľmi pochybujem o tom, že bežná smrteľníčka si v tých časoch a v tejto krajine takého „milenca“ mohla zabezpečiť).

   Pre Roberta to boli kruté roky trýznenia vlastného tela, a o to väčšie, keď videl, že jeho kamaráti nemajú žiadny problém pri nadviazaní kontaktu s ich rovesníčkami, alebo aj staršími ženami, ba dokonca niektorí z nich striedali partnerky ako na bežiacom pase...