Terč

Boj o funkciu – 3. diel

Povzbudený tajomníkovým ubezpečením, čo som sľúbil, pán G. vyhlásil, že on súhlasí iba s kooptáciou za predsedu ZV. Aby ma presvedčil o dobrom úmysle, začal mi vysvetľovať, že nedávno mu predseda podnikového výboru pán E. povedal: Má možnosť dať mu (pánu G.) funkciu v ústrednom výbore OZ KOVO. Pán G. na to poznamenal, že ponuku pána E. odmietol s tým, že chce robiť predsedu ZV v závode Vysoké pece (a ostať tak verný svojmu závodu). Snažil sa ma presvedčiť aj inak: Keby sa v závode urobil plebiscit, určite by len málokto bol proti jeho predsedníctvu v ZV. Aby mi ukázal, ako dobre to so mnou myslí, spustil, že si cení, čo som ako predseda dokázal, že sa mi podarilo odvolať staré vedenie. Dodal, že ma nechce za každú cenu zosadiť z funkcie, ale je najvyšší čas, aby on začal viesť ZV, lebo odborom treba pomôcť k prosperite. (Inak podľa neho povedané, účel svätí prostriedky.) Zároveň poznamenal, že členom závodného výboru ostanem naďalej, ba po zdokonalení sa vo funkcionárskej práci o 3 – 4 mesiace ,,by som znovu mohol robiť predsedu“. Na koniec mi dokonca navrhol, že sa vôbec nemusím vrátiť na predošlé pracovisko, lebo ,,on mi zariadi miesto majstra na ktoromkoľvek úseku závodu VP“. Samozrejme, že som takúto ponuku odmietol s poznámkou, že ja sa tvrdej manuálnej práce nebojím, a preto budem ďalej robiť to, čo viem. Neodpustil som si však ironickú poznámku, že po ňom predsa zostáva voľné miesto majstra. Takže...? Jeho odpoveď vyznela šokujúco:

– Toto miesto sa ruší.

V tej chvíli sa mi potvrdilo, ako sa vtedajšie vedenie závodu dokázalo odvďačiť takému človeku za spoluprácu. (V prevádzke, kde bol evidovaný, dostal funkciu, ktorá nebola zrejme vôbec potrebná.)

Aj po tomto všetkom, čo sa medzi nami odohralo, mal som neustále na pamäti sľub tajomníkovi ZV. Preto som pána G. ubezpečil, že ho navrhnem za predsedu...

Ak mi aj teraz chcete povedať niečo ,,ostrejšie“ (o mojej nepoučiteľnej dôverčivosti), hádam máte pravdu. Lenže čo už, keď ma rodičia učili, aby som zostal čestný v každej situácii a voči každému človeku...!  

Boj o funkciu – 4. diel

Až pri hlasovaní členov ZV – po mojom návrhu, aby volili za predsedu pána G. –, mi konečne došlo, že ma on a tajomník podviedli a spolu pripravili vlastne ,,malý odborársky puč“.

Naplno sa ich podraz voči mne ukázal pri hlasovaní: Zo 17 členov ZV iba štyria súhlasili s tým, aby bol pán G. predseda. Traja dokonca začali ostro, tvrdými argumentmi nabádať ostatných členov ako na konferencii tesne po ,,nežnej revolúcii“: V žiadnom prípade bývalý komunista nemôže byť predseda ZV OZ. V tom momente by bolo stačilo, aby som na svetlo Božie vyrukoval s pravdou: Že toto všetko má na svedomí tajomník. Ale aby som mu dokázal, že ja na rozdiel od neho mám charakter a stojím si za slovom, pred členmi závodného výboru som znova zdôraznil, že som rozhodnutý odstúpiť – je toho na mňa priveľa, vyhovoril som sa na rodinné problémy, a že keď 245 pracovníkov závodu súhlasí s tým, aby pán G. bol predseda, navrhujem ho teda do tejto funkcie. (V tom okamihu stačilo, aby niektorý člen ZV zareagoval poznámkou, že v liste sa predsa hovorí o kooptácii za člena ZV, nie za jeho predsedu. No toto členom ZV akosi uniklo.) Až po týchto mojich slovách dostal pán G. deväť hlasov. Vrátane môjho. Tajomník totiž, keď videl, že ruku nedvíham, naklonil sa ku mne a pošepky mi pripomenul, že musím hlasovať, lebo som dal návrh. A tak prakticky môj hlas rozhodol o tom, že pán G. od tejto chvíle bol predseda ZV OZ KOVO v závode Vysoké pece. Tým sa zároveň spečatila jeho kariéra. Lebo bez tohto odrazového mostíka mu ani pán E. nemohol nič poskytnúť.

Boj o funkciu – 5. diel, záverečný

Na druhý deň môj vedúci údržby telefonicky informoval pána G., že údržbári závodu VP chcú urobiť podpisovú akciu proti jeho nedemokratickému dosadeniu do funkcie. To ma iba utvrdilo v podozrení, že spomínaný list s 245 členmi, ktorí vraj súhlasili s jeho kooptáciou, je iba obyčajný podvrh. Pán G. na to po skončení telefonátu a v mojej prítomnosti povedal pánu tajomníkovi Milanovi K., že mal radšej prijať, čo mu navrhoval pán E., a za takých okolností nemieni zotrvať vo funkcii. (Ako zvyčajne, zamestnanci spočiatku prejavili nesúhlas s ním ako s predsedom ZV. Ale veľmi rýchlo sa stiahli do úzadia a udalostiam nechali voľný spád.)

V piatok 6. apríla  mi pán G. oznámil, že od pondelka sa vrátim na predošlé pracovisko. Zaumienil som si, že si nástupu vo funkcii preverím. Preto som sa ho spýtal, čože tak skoro, veď jeho funkciu musí potvrdiť členská základňa mimoriadnou konferenciou a mňa odvolať podľa tých istých stanov odborového zväzu ešte pred jeho potvrdením vo funkcii. Zvýšeným hlasom odpovedal: Načo by to mala odsúhlasiť členská základňa, keď ani mňa odborári neodsúhlasili konferenciou. Tým potvrdil, o čo mu po celý čas išlo. Lebo na rozdiel od neho, ja som bol zaradený na kandidátnej listine ako úsekový dôverník našej ZO – a ňou na základe toho zároveň zvolený za člena závodného výboru.

Za službu stolička?

Keď som spomenul odrazový mostík ku kariére, je potrebné uviesť, že pri takejto službe sa pamätá aj na toho, kto sa najviac pričinil, aby sa niekto niekam dostal. A tak pán G. po odstúpení pána E. prevzal funkciu predsedu podnikového výboru OZ KOVO vo VSŽ. A kto bol predseda ZV po pánu G.? Dovtedajší tajomník ZV pán Milan K. Komentár k tomuto boju o odborársku funkciu v závode Vysoké pece snáď nie je potrebný. Dodám len, že vedeniu závodu sa funkcia pána K. (technik) javila málo využitá a nadbytočná, preto začalo zvažovať jej zlúčenie s ďalšou podobnou. A čo on? Zvolil cestu istoty. Aby sa náhodou iba pár rokov pred dôchodkom neocitol na nejakom nezáživnom mieste.

Revolúcia – prevrat – fraška?

Po veľkej eufórii, keď sa život začal vracať do starých koľají, čoraz hlasnejšie bolo medzi ľuďmi (ku ktorým som patril i ja) počuť, že ,,nežná revolúcia“ bola obyčajná fraška: fraška ,,tými hore“ vopred premyslená a zosnovaná. To iba my, ktorí sme štrngali kľúčmi, sme naivne verili, že všetko sa zmení akoby šibnutím čarovného prútika a ľudia budú voči sebe úprimní, tolerantní, nebudú medzi nimi zbytočné konflikty, navzájom si pomôžu... No tí, ktorí vedeli, o čo ide a o čo pôjde, mali všetko dobre porátané a využili (a či skôr zneužili?) dôveru davov vo svoj prospech.

Jeden židovský rabín vraj o tom, čo počul a videl,  povedal:

– Všetko je inak.

Hádam nebol ďaleko od pravdy...

   Milí blogéri viem, že mnohých už minulosť nezaujíma, ale pokiaľ by niektorých vás zaujímalo aj to ako to pokračovalo tak vám to v najbližšom možnom čase zverejním. Laco