Terč

   Počas môjho doterajšieho života boli desiatky prípadov, keď boli situácie, že sa Cigáni nevpratali do svojej kože a ja naivka som ich zakaždým upozorňoval, že takto sa to nesmie (veril som, že tí slušní okolostojaci občania ma v tom podporia), ale kdeže, to by bol priam zázrak. Často som bol nútený v takýchto situáciách brať „nohy na plecia“, aby som vyviazol so zdravou kožou.

Teraz, keď sa Slováci v masách začínajú prebúdzať, tak už niektorí politici (tým, že sú nútení už konečne niečo v tejto oblasti robiť) vyrážajú aj do terénu – zúčastňujú sa na besedách a sľubujú nápravu.

  Konkrétne podpredseda vlády pán Čaplovič. K článku o Rómskej problematike v ktorom je s ním rozhovor :

  Pri sociálnych dávkach plánujú do budúcnosti viac využívať inštitút osobitého príjemcu či nefinančného rozmeru týchto dávok a zdôraznil aj prínos terénnych pracovníkov.

  V sociálnej oblasti chcú výraznejšie využiť sociálny fond a vytvárať možnosti zamestnanosti pre Rómov. Od predstaviteľov miest, obcí a mimovládnych organizácií bude vláda vyžadovať, „aby sa výraznejšie zapojili do terénnej práce, nielen do teoretického uvažovania, ako to treba robiť," dodal Čaplovič.

Vyjadril som tento svoj názor:

- Najprv bolo potrebné si z Európskych fondov „čo to“ učmajchnúť  do vlastných rodinných trezorov a až, keď už je oheň na streche, tak sa začínajú robiť opatrenia. Blížia sa voľby, že vi naši premúdrení politici, takže je potrebné zase získavať voličov?!

- A sú tu na mieste aj otázky: Prečo to nešlo zariadiť skôr? To sa muselo čakať, až keď sa prebudí verejnosť?

   No najsmutnejšia na tejto záležitosti je tá skutočnosť, že najväčší národovec Slovenska, ktorí v nedávnej minulosti verejne prehlasoval, že na Cigánov treba malý dvor a veľký bič, tak ten už od rozkoše nevie ako sa vmestiť do kože a lieta si lietadlom kade sa mu zachce a ešte aj porušuje zákony – a to, čo by mal riešiť ako prvý, tak toto mu môže byť ukradnuté. Veď načo by sa on zaoberal takýmito sprostosťami, keď sa stále nájde vyše sedem percent voličov, ktorí podporia svojimi hlasmi jeho stranu, aby sa dostala do parlamentu, prípadne aj do vlády.

  Najsmutnejšia na celej tejto záležitosti je tá skutočnosť, že sa touto vecou zaoberajú obyčajní ľudia a idú do protestov s nádejou, že dôjde k zmene a dočkajú sa iba tak policajných eskort.

A tí, ktorí sú za to platení (a nie hocijako), tak tí na to kašľu. Všetci sa starajú iba o to, aby počas svojho funkčného obdobia pri „svojich korytách“ nahrabali čo najviac pre seba a potom sa vyhovárajú na tých druhých, ktorí boli pred nimi, že to oni mali urobiť. (Ich ani nemusia trápiť takéto problémy bežných občanov ako majú trebárs na dedinách s touto etnickou skupinou. Oni predsa majú svoje vily zabezpečené kamerovým systémom a poriadnym oplotením). V nejednom prípade si ešte platia aj ochranku – takže vážení o tom to je, a priznajme si všetci: Ako by sa inak takýto ľudia dostali k tým korytám, ak nie vďaka tým Rómom, ktorých stačí opiť rožkom a vo voľbách im dajú svoje hlasy.