Aby jej malá pumpička svojimi pravidelnými údermi, svojimi
pravidelnými tepmi dočasne udržiavala tento „popol“. A iba preto,
aby plnila jeho zámer – on s veľkým B, tak rozhodol.
Spočiatku vlahu - kým nepríde čas vysúšania, čas rozkladu,-
táto hrudka nasáva od tej s veľkým M.
Po čase „gúľania“, hľadá, hľadá vlastnú cestu.
Tých niekoľko okamžikov, (v štádiu rozbiehania) stačí jej,
veru stačí jej kúsok piesku v spoločnosti ďalších hrudiek.
A možno aj hlinené guličky, (vo vrecúšku) 100 kusov.
Ale jedná sklenená, pestrofarebná (najlepšie) s farbou dúhy,
ta ich všetky predčí (nahradí).
No okamžik, hry na vojakov, ten asi nič nenahradí. (Áno bábiky).
Keď tomu „popolu“ začne diktovať tá jeho „šedivá hrudka“,
- všetko živé maj sa na pozore.
Vie, že tu nebude večne. No chce niečo zanechať. (Po mne potopa)!!!
Jeden odkaz, iný hmotu. Ďalší spomienky. (Žiaľbohu často kruté).
Po nabažení – tento „popol“ zanechá po sebe skazu, ktorú, ani on...
Veru ani on s veľkým B nenaplánoval.
A toto už ani matička Zem nedokáže stráviť.
Je tu však veľký ?
Dokedy ?????????????????????????????????????????????
Ladislav Serenča
Komentáre