V kostole všetky moje myšlienkové pochody neustále smerovali k utorku. K dňu, ktorý nemusel, ale mohol byť mojim posledným. Neviem si to dodnes vysvetliť, ale akoby som tam, v kostole čerpal pokoj, čosi, čo mi našepkávalo: Drž sa svojho rozhodnutia. To neznáme ma povzbudzovalo: Choď, bude nádherné slnečné počasie, ak by si v tom čase zašiel do lesa, kde kvitnú snežienky, tak ich tam nájdeš. Už som si v duchu hovoril, že mám halucinácie a príliš bujnú fantáziu...
Na Hlavnej s transparentom.
Ráno 19. januára, len čo manželka odišla učiť, zobral som transparent a ponáhľal som sa, aby som pána šéfredaktora K. nesklamal (snažím sa byť vždy dochvíľny).
Auto som zaparkoval na Alžbetinej ulici. Mal som ešte 20 minút času, tak som na chvíľu vošiel do Dómu svätej Alžbety. Pomodlil som sa pri soche Panny Márie, v duchu som ju prosil, aby stála pri mne. Zároveň som myslel na našu nebohú mamu Alžbetu, aby aj jej duch stál pri celom mojom rozhodnutí a konaní.
O pol deviatej som si pri pódiu pred Immaculatou (Nepoškvrnenou) na Hlavnej ulici začal priväzovať na telo transparent s nápismi:
– a. s. VSŽ. JA ZA SVOJE POCTIVO ZAROBENÉ PENIAZE NEMÁM ŽIADNY MAJETOK. MÁM IBA „HOLÝ ZADOK“. (Tento nápis som mal na hrudi. Na chrbte som mal napísané:)
– a. s. VSŽ? JA KLAPKY NA OČIACH NEMÁM.
Chvíľu na to, ako som už mal na sebe transparent, pristavili sa pri mne traja mestskí policajti. Hneď ma jeden z nich vyzval, aby som predložil občiansky preukaz. Nech sa páči, hovorím, a bez problémov som ukázal doklad totožnosti. Hneď na to spustili, že takéto niečo nemôžem robiť. Začínalo sa napĺňať to, čoho som sa obával... Nuž som zvolil ,,opozičnú taktiku“. Opýtal som sa, či sa nazdávajú, že sa správam ako vandal: niečo rozbíjam, lámem, robím neporiadok... Policajti ostali trochu zaskočení, ale v tej chvíli k nám prichádzala z redakcie Korzára pani redaktorka Klaudia J. a pani fotografka Judita Č. Toto asi zabralo, lebo policajti mi vrátili občiansky preukaz a vzdialili sa o niekoľko metrov ďalej, aby z chodníka sledovali, ako sa situácia vyvinie. Ja som po krátkom rozhovore so zástupkyňami Korzára vystúpil na pódium. (Na prekvapenie i pre mňa bolo od rána skutočne nádherné slnečné počasie a pomerne teplo. Žeby to „podvedomé nahováranie“ malo s tou udalosťou skutočne dáky súvis? ) ... (pokračovanie v 5)
Komentáre